Som single na Slovensku.....čo s tým?

Autor: Miroslava Albrechtova | 28.6.2011 o 11:32 | (upravené 29.6.2011 o 10:02) Karma článku: 6,60 | Prečítané:  684x

  Mám 33 a som single. Spomienky na Miška zo škôlky, ktorý mi dal pusu na líčko pod čerešňou, Martin, ktorý mi na základke neustále niečo vystrájal, ale v siedmej triede priznal, že bol do mňa, zrútenie celého sveta a preplakané noci, keď stredoškolská láska Peter začal chodiť s najlepšou kamarátkou, nekonečné intelektuálske diskusie a večery s pohárom lacného vína s priateľmi a s Tomášom, láskou môjho života, ktorá nakoniec zmizla niekde vo Švajčiarsku. A potom už len práca, práca, ambície, kariéra, na lásku a vzťahy nie je čas alebo príležitosť. Prežívam rozchody s mladučkou sekretárkou, ktorá má šťastie na žiarlivcov, utešujem kolegyňu, ktorú po 16 rokoch opustil manžel, lebo stretol lásku svojho života. Všetci okolo riešia nejaké vzťahy, len ja sa skrátka zrazu mám definovať ako single.

Téma, kedy nám už niekoho prinesieš ukázať, sa stáva „nočnou morou" nedeľného rodinného obeda, kamarátky na mňa už nemajú popri materských povinnostiach čas, na firemný ples radšej pre chorobu odmietnem ísť. Znamená byť single niečo naozaj beznádejné? Je single vlastne "lúzer" v oblasti vzťahov? Rozhodne si to nemyslím, ale skúsim definovať, prečo s týmto pojmom majú Slováci taký problém.

Z každej strany sa na nás valia obrázky šťastných, krásnych a úspešných ľudí, aj my chceme byť takí... V dnešnej spoločnosti sa asi iné nepripúšťa. Prečo? Dávame pozor, či sme dosť "cool a trendy", či máme dosť luxusný život, aby len všetci videli, akí sme úspešní. Prečo nemôžeme priznať, že sa nám predsa len niečo nedarí? Mať fungujúci vzťah, nájsť niekoho, kto nás bude milovať a tolerovať aj s našimi chybami, je predsa to najzložitejšie, čo v živote človek rieši.

Prečo Slováci radšej sedia doma a so slzami v očiach pozerajú romantické príbehy z tureckých telenoviel, než by trošku aktívnejšie hľadali tú svoju lásku. Majú ľudia strach hlavne z odmietnutia, lebo ho berú ako životnú prehru? Boja sa robiť chyby, pretože dnešný svet to neumožňuje a nedovoľuje, či už v práci alebo v súkromnom živote? Ľudia majú strach niečo urobiť, vyčnievať z radu, pretože sú si nie celkom istí, či sú dostatočne dobrí, krásni, inteligentní..... ak by bol sám sebou, možno by  na neho pozerali ako na marťana?

 Je to aj o povahe národa?  Sme my Slováci naozaj studené psie „čumáky", ustráchané skúsiť čokoľvek nové, čo sa vymyká „normálu"?

 Smozrejme, dnešný život je ťažký, ale kedy nebol? Všetci sa bojíme  a nie je to len prirodzený strach o zdravie, život a prácu. Mám pocit, že je to aj strach zo samotných ľudí. Kedysi sa neznámi  bez problémov zdvorilo porozprávali. Dnes keď sa vám niekto prihovorí, je to určite čudák. V každom vidíme úchyláka, pedofila a "ak budem mať dnes šťastný deň",  tak ma iba okradnú.

Lepšie ani nevychádzať z domu, zavrieť za sebou dvere a žiť si v tichosti len vlastný život...Toto chceme? Prestanú ľudia spolu komunikovať, pomáhať si zabávať sa a zoznamovať sa?

 Čo s tým?

 Zoznamovaním cez internetové zoznamky  či inzeráty určite zažijete pár ostýchavých i adrenalínových chvíľ. Tento priestor vám ale dáva možnosť schovať sa  za virtuálnu identitu. Byť taký, aký by som chcel byť, atraktívnejší pre potenciálneho budúceho partnera. Ak sa vám podarí začať komunikáciu, "namotávate" sa na písmenká (papier znesie všetko) a možno nereálnu fotku. Takto si budujete virtuálny vzťah  značne skreslený vlastnými predstavami, očakávaniami a subjektívnymi dojmami z vašej virtuálnej komunikácie. Po polroku "známosti" sa možno stretnete, a žiadna iskra nakoniec nepreskočí, zoči-voči ste si náhle taaaakí vzdialení.

Zároveň však počujem mnohých známych, že predsa len mali šťastie. Známa moderátorka s postihnutou dcérou po tom, ako ju prvý manžel opusti, našla cez zoznamku svoju životnú lásku, kamarátka, ktorú nechal manžel s dvoma malými deťmi, si prvý a posledný raz v živote podala inzerát a odpovedal ten pravý.

Ďalšou možnosťou sú možno práve pobyty a programy organizované špeciálnymi cestovkami pre singles, kde sa stretávajú ľudia s podobnými záujmami, rovnakými predstavami o kvalitne využitom voľnom čase. Nepripadáte si tam ako outsider a môžete tu spoznať nových priateľov, ak nie tú vašu pravú lásku. Nedávno som sa po pár otrasoch v mojom pracovnom i osobnom živote vrhla do samostatného podnikania - zájazdov a programov určených single cestovateľom, ktorí sú v tejto oblasti diskriminovaní vyššou cenou služieb práve preto, že sú sami ( skoro vždy musia čiastočne platiť aj neobsadené miesto v dvojlôžkovej izbe). Skúsime zabojovať o priazeň a dokazovať, že sa netreba báť ísť medzi ľudí a byť otvorení novým príležitostiam. Držte nám palce!

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?